Adam

1. Kedy a prečo si sa rozhodol začať s CrossFitom?

O CrossFite som toho na začiatku veľa nevedel. Čo som videl na internete, mi prišlo ako niečo šialené veľké váhy, brutálne tempo. V duchu som si hovoril: „To by som v živote nedal. Na to nemám.“

Kamaráti ma viackrát volali, že nech prídem na tréning. Ale ja som mal na to vždy tú istú odpoveď „Nie, nejdem. Nezvládnem to. Nechce sa mi.“ A popravde, zakaždým som si našiel nejakú výhovorku. V tom čase som nemal ani motiváciu, ani energiu niečo meniť.

Zlom nastal úplne nečakane na jednej oslave. Tam som sa prvýkrát stretol s trénerom Adamom. Nepoznali sme sa, ale dali sme sa do reči a zistil som, že je trénerom na Uranke. Začal mi rozprávať o CrossFite úplne normálne, ľudsky a bez nátlaku. Zrazu to celé začalo znieť úplne inak. Vysvetlil mi, že CrossFit nie je len o tom makať do zbláznenia, ale že tréningy sú prispôsobené potrebám jednotlivca a najdôležitejšie je urobiť ten prvý krok, prísť. A práve to ma oslovilo. Pozval ma a ja som prišiel na prvý tréning. So strachom, neistotou a hlavou plnou pochybností a dnes viem, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohol spraviť.

2. Aké boli tvoje začiatky a prvé pocity z tréningov?

Keď som prvýkrát prišiel na tréning, úprimne prvá myšlienka bola: „Čo tu ja vôbec robím?“

Zhodou náhod bol môj úplne prvý tréning práve s Adamom. V tej chvíli sme boli obaja trochu prekvapení on, že ma tam vôbec vidí a ja, že som sa vôbec donútil prísť. Bolo to zvláštne, ale zároveň fajn už len to, že tam bol niekto, koho som aspoň trochu poznal, mi dodalo trochu istoty. Tréning sám o sebe bol pre mňa náročný, fyzicky aj psychicky. Lapal som po dychu, pri každom cviku som mal pocit, že končím. Celé telo mi protestovalo. Ale, to je na tom to zvláštne niekde medzi tým chaosom a únavou som cítil niečo, čo ma úplne pohltilo. Ten pocit, že som mimo svojho komfortu, že robím niečo nové, ťažké, ale zmysluplné a hlavne pre seba.

3. Ak by si mal opísať Uranku jedným slovom, čo by to bolo a prečo?

Disciplína, prísť na tréning aj vtedy, keď sa mi nechce. Žiadne PR, žiadna zmena postavy, žiadne zlepšenie techniky. Každý pokrok si musíš odmakať .

4. Ako často trénuješ a ako ti to zmenilo život a telo?

Keď som dokončil začiatočnícky kurz, začal som trénovať trikrát do týždňa. V tej chvíli mi to úplne stačilo. Bol som ešte len na začiatku, moje telo si zvykalo na nový pohyb, a nechcel som to hneď prepáliť. Tri tréningy boli také „moje tempo“ akurát na to, aby som sa posúval a zároveň stíhal aj normálne fungovať.

Asi po piatich mesiacoch som začal cítiť, že by som zvládol viac. A tak som si povedal, že pridám ešte jeden tréning do týždňa. Skúšal som si to nastaviť tak, aby mi to sadlo aj popri práci a hlavne, aby som stíhal aj oddychovať. Regenerácia je pre mňa dôležitá, nechcem len makať, ale fungovať dlhodobo.

Dnes sa snažím držať 4 až 5 tréningov týždenne. Niekedy viac, niekedy menej podľa toho, ako sa cítim. Moje telo sa spevnilo sa, mám viac energie, lepšie sa mi spí, lepšie sa mi funguje cez deň. Cítim sa ľahšie, pohybovo slobodnejšie a hlavne spokojnejšie. Nie je to len o tom, ako vyzerám, ale aj o tom, ako sa cítim sám so sebou.

CrossFit mi pomohol nastaviť si v živote systém. Dal mi viac disciplíny, sebavedomia a najmä pocit, že sa o seba naozaj starám. A ten pocit je na nezaplatenie.

5. Čo Ťa motivuje prísť na tréning?

Často je to práve stres, ktorý ma doslova dotlačí do gymu. Lebo viem, že CrossFit ma zresetuje. Som unavený z práce, mám plnú hlavu vecí, nálada nikde a predsa si zbalím veci a idem. Nie preto, že musím, ale preto, že viem, že to potrebujem.

6. Čo máš na CrossFite najradšej?

Úprimne? Najviac si cením ľudí. Tú komunitu, ktorá sa vytvorila okolo tréningov. Keď prídem do gymu, necítim sa ako niekto, kto si „len ide odcvičiť“  prídem medzi ľudí s ktorými zdieľam niečo viac.

Každý tam prišiel s vlastným dôvodom, vlastnou motiváciou, ale na tréningu sme všetci na jednej vlne. Makáme spolu, povzbudzujeme sa, smejeme sa, niekedy trpíme, ale všetko spolu.  Nie je to len o výkone alebo o tom, kto koľko zdvihne. Je to o rešpekte a podpore.

7. Vnímaš nejaký konkrétny progres, na ktorý si hrdý? Aké sú tvoje ďalšie ciele?

Môj prvý veľký progres, na ktorý som naozaj hrdý, bol moment, keď som zvládol zadný drep (back squat) so 100 kilami. Okrem toho na sebe vidím aj zlepšenie v kondičke. Cviky, ktoré ma na začiatku doslova zničili, dnes zvládam omnoho ľahšie. Mám však stále čo zlepšovať. Jedna z vecí, po ktorej naozaj túžim, je spraviť svoj prvý muscle-up. Viem, že to ešte nejaký čas potrvá, ale pracujem na tom. Ďalší cieľ je zlepšiť sa v technike vpierania.

8. Máš sparinga alebo niekoho, kto Ťa špeciálne motivuje počas tréningu?

Mám pár „sparingov“, s ktorými sa často stretávame na tréningoch, Vedia ma hecnúť, keď už chcem spomaliť a zároveň tam je zdravá súťaživosť, porovnávame časy, počet opakovaní. Nie preto, aby sme si niečo dokazovali, ale preto, že sa vieme potiahnuť navzájom. Veľkou motiváciou sú aj tréneri, keď vidia, že máš ešte rezervu, vedia povedať presne to, čo potrebuješ počuť.

9. Zmenil sa Tvoj prístup k strave alebo životnému štýlu, odkedy robíš CrossFit?

Predtým, než som začal s CrossFitom, som úprimne jedol hocičo a kedykoľvek. Prejedal som sa, jedlo bolo často len o chuti alebo zvyku, nie o tom, čo moje telo naozaj potrebuje. Nemal som problém dať si „večeru“ aj o jedenástej v noci, rovno pred spaním. Vtedy mi to prišlo normálne. Ale pravda je, že som sa necítil dobre a bolo to na mne aj vidno. Keď som začal trénovať, veľmi rýchlo som si uvedomil, že takto to ďalej nepôjde. Že to, čo do seba dávam, sa odráža na tom, ako sa cítim nielen na tréningu, ale aj mimo neho.

10. Čo by si odkázal niekomu, kto váha, či začať s CrossFitom?

Viem, že najťažší je len ten prvý krok. Prvý tréning, prvé rozhodnutie. Nečakaj, proste to skús a daj tomu šancu. A možno zistíš, tak ako ja, že ťa to chytí.

11. Prezraď o sebe niečo, čo možno ľudia z gymu o Tebe ešte nevedia.

Som veľkým fanúšikom e-games ( počítačových hier ), veľmi rýchlo sa dokážem nahnevať a stále neznášam beh.